Komplexná starostlivosť o nemocničné lôžko
1. Typológia nemocničných postelí
Výber vhodnej postele závisí od veku pacienta, jeho zdravotného stavu a špecifík oddelenia.
Postele pre dospelých
Štandardné postele: Majú pevnú kovovú konštrukciu, kolieska s brzdami a nastaviteľný hlavový a nožný panel. Bežné rozmery sú 200 x 95 cm.
Špeciálne postele: Sú vybavené elektronickým ovládaním, umožňujú RTG vyšetrenie priamo na lôžku a často obsahujú váhy či poličky na monitory. Využívajú sa najmä na JIS a OAIM.
Špecifické typy: Patria sem pôrodné postele (rozdeliteľné na dve časti) či postele pre psychiatrické oddelenia s vysokými zábranami (ktoré sa však z etických dôvodov nahrádzajú inými riešeniami).
Postele pre detských pacientov
Dizajn detských postelí striktne podlieha vekovým kategóriám:
Novorodenci a dojčatá (do 2 mesiacov): Kovové rúrky v tvare koša alebo plastové vaničky (Rooming-in).
Deti do 2 a do 10 rokov: Vybavené vysokými bočnými zábranami, ktoré chránia pred pádom.
Inkubátory: Špeciálne vyhrievacie lôžka pre novorodencov s reguláciou teploty a kyslíka
2. Základné a doplnkové vybavenie lôžka
Kvalitný základ postele tvorí matrac (často trojdielny kvôli ľahkej údržbe), vankúš, prikrývka a posteľná bielizeň z bavlny alebo ľanu. Na ochranu pred znečistením sa pod krížnu plachtu vkladá gumená podložka.
Aby sa predišlo komplikáciám z dlhodobého ležania, využívajú sa:
Pomôcky na úpravu polohy: Podpery, nožné opory, molitanové valce či vrecká s pieskom na fixáciu končatín.
Pomôcky na uľahčenie pohybu: Hrazdička (nad hlavou), rebríček alebo uzdička (pripevnené k nožnému čelu).
3. Zásady a techniky úpravy postele
Úprava postele sa realizuje denne po rannej toalete, pred spaním a podľa potreby.
Kľúčové hygienické pravidlá:
Zákaz trasenia bielizne: Aby sa zabránilo šíreniu infekcií.
Separácia bielizne: Znečistená bielizeň patrí do PVC vriec alebo vozíkov, nikdy nie na podlahu.
Ochrana odevu: Pri práci sa bielizeň nesmie dotýkať pracovného odevu personálu.
Smer práce: Postupujeme vždy od hlavy k nohám
Spôsoby úpravy:
Otvorený spôsob: Klasická úprava s vankúšom a prikrývkou v obliečke.
Uzavretý spôsob: Prikrývka (deka) sa nevkladá do obliečky, ale sa nahrádza dvoma plachtami, čo umožňuje častejšiu a ľahšiu výmenu vrstiev.
Úprava s pacientom: Ak pacient nemôže opustiť lôžko, bielizeň meníme po dĺžke (pretočením na bok) alebo po šírke (posúvaním od hlavy k nohám, vyžaduje dvoch pracovníko
4. Manipulácia s pacientom na lôžku
Zmena polohy je nevyhnutná pre úspešnú liečbu a prevenciu preležanín. Pri manipulácii vždy dbáme na bezpečnosť a ergonomické zásady, aby sme chránili vlastnú chrbticu (stiahnuté brušné svaly, prenášanie váhy na nohy).
Fowlerova poloha: Sediaca alebo polosediaca poloha.
Ortopnoická poloha: Sed v miernom predklone s oporou horných končatín (pri sťaženom dýchaní).
Trendelenburgova poloha: Hlava a hrudník sú nižšie ako dolné končatiny.
Techniky presúvania:
Posúvanie k hlavovému čelu: Pohyblivý pacient sa zapiera pätami a drží hrazdičky; nepohyblivého posúva personál (dvaja až traja pracovníci) nadľahčovaním panvy a trupu.
Prenášanie: Pri presune na vozík alebo inú posteľ je optimálna spolupráca troch osôb, ktoré pacienta zdvíhajú na spoločný povel „naraz“
Krížna plachta: Malý, ale kľúčový pomocník
Krížna plachta (nazývaná aj plátenná podložka) je špeciálna časť posteľnej bielizne, ktorá sa ukladá na strednú časť postele kolmo na jej dĺžku. Jej primárnou úlohou je chrániť gumenú podložku a spodnú plachtu pred znečistením, no v ošetrovateľskej praxi slúži najmä ako manipulačná pomôcka.
Fixácia: Musí byť dostatočne veľká, aby sa jej konce dali spolu s gumenou podložkou pevne zasunúť pod matrac z oboch strán.
Funkcia pri presúvaní: Pomocou uvoľnenej krížnej plachty môžu zdravotníci šetrne posúvať pacienta po lôžku bez toho, aby dochádzalo k priamemu treniu pokožky pacienta o posteľ, čo znižuje riziko vzniku preležanín a poranení
Možnosti presúvania pacienta na posteli
Manipulácia s pacientom, ktorý je pripútaný na lôžko, si vyžaduje dodržiavanie ergonomických zásad, aby sa chránilo zdravie pacienta aj chrbtica zdravotníka.
1. Posúvanie smerom k záhlaviu (hornému čelu)
Ak sa pacient zosunie k dolnému čelu postele, je potrebné ho vrátiť do pôvodnej polohy.
Pohyblivý pacient: Využíva hrazdičku, o ktorú sa zaprie rukami, pokrčí nohy v kolenách a odrazom pätami sa vysunie nahor.
Menej pohyblivý pacient: Vyžaduje pomoc dvoch osôb. Jeden asistent podopiera hornú časť trupu pod ramenami a chrbát, druhý podopiera panvu a bedrá.
2. Obracanie pacienta na bok
Táto technika je nevyhnutná pri hygiene, úprave postele alebo prevencii dekubitov.
-
Pacientovi sa prekrížia horné končatiny cez hrudník a dolná končatina (bližšia k smeru otáčania) cez druhú končatinu.
Asistent podsunie ruku pod plece a panvu a plynulým pohybom ho otočí smerom od seba.
Pre stabilitu sa odporúča, aby pacient v novej polohe mierne pokrčil nohu, na ktorej leží.
3. Presúvanie z jednej postele na druhú (alebo vozík)
Realizuje sa pri prevoze na vyšetrenie alebo pri kompletnej výmene lôžka.
Pomocou plachty: Plachta sa uvoľní po celom obvode, stočí sa tesne k telu pacienta a asistenti uchopením tejto stočenej časti pacienta opatrne presunú na prisunuté voľné lôžko.
Pomocou pásov: Pod ramená a panvu sa podložia pásy z pevnej látky s pútkami, za ktoré sa pacient presunie.
4. Posadzovanie
-
Pacient sa môže posadiť sám pomocou hrazdičky, rebríčka alebo uzdičky.
-
Pri posadzovaní so spustenými nohami asistent podsunie jednu ruku pod pazuchu/chrbát a druhú pod kolená, čím pacienta vytočí a posadí na okraj postele